Heraldické obdobie - Tretia erbová listina
Dňa 7.februára 1453 v Bratislave vydáva Ladislav V. pre Košice privilegiálnu listinu.
Ďalšia snaha mesta, teraz už len o odstránenie neúplnosti erbu sa končí tak, ako predchádzajúci pokus. Len čiastočným posunom dopredu - poloúspechom.
Tretia erbová listina pre mesto Košice z r.1453.
|
Ešte stále a pomaly už storočie po vydaní prvej erbovel listiny pre Košice, nie je prijateľné, aby mesto dostalo kompletný erb. Aj Ladislav V. tak, ako jeho predchodca, ešte tápe v otázkach mestskej heraldickej tvorby. Udelenie štítu pre mestá už dlho nie je problémom. Nedotýka sa štítového znamenia udeleného Ľudovítom Veľkým a potvrdeného Žigmundom. Problémom je však stále prilba s klenotom a prikrývadlami. Uvedomuje si, že anjel ako nosič štítu nie je za ne dostačujúca náhrada, ale radšej obohacuje, pridáva ďalší prvok. Kladie na horný okraj štítu otvorenú zlatú korunu. V ďalšom texte ako Žigmund odkazuje namaľovanú miniatúru.
Miniatúra erbu z r.1453.
|
Avšak pod modrou hlavou štítu miniátor dodržal v krajine obvyklé sedemkrát červené - strieborné delené pole v dolnej časti štítu. Tým sa podstatne a v neprospech mestského znaku zmenil obsah. Zmenil pôvodne stanovené, potom potvrdené a miniatúrou z r.1423 znázornené poradie kov - farba, na opačné farba - kov. Porušil tak citlivé a heraldicky čisté stvárnenie z minulosti, dodržiavalo zásadu striedania kovu s farbou. Pod modrú hlavu štítu sa nesprávne dostala farba ako prvá namiesto kovu. Je to súčasne aj prejav tendencie zachovať autentické poradie sfarbenia krajinského erbu, a tak ho dostať do mestských erbov tých miest, ktoré dostávajú prvýkrát erbové listiny (Bardejov 1452, Kežmarok 1463).Tu sa táto tendencia javí ako silnejšia, než snaha o heraldické čistotu.
1. Miniatúra erbu z erbovej listiny pre Bardejov z r.1453.
2. Miniatúra erbu z erbovej listiny pre Kežmarok z r.1463. |
Dobrým vkusom je podmienená miniátorova zámena tvaru ranogotického štítu na neskorogotický. Zlatá otvorená koruna je zdobená drahokamami. Zmenená aj farba šatu anjela z červenej na bielu. Listinná formulácia „na čele krížom poznačeného" sa prejavuje vo zvýraznení kríža a zámenou z jednoduchého latinského na ľaliový kríž zdobený drahokamami. „Iné vhodné ozdoby" sa ešte prejavujú ako zdobenie čiernym lemovaním a krížikmi na zopakovaných skrížených zlatých pásoch cez šat anjela. Striebro časom zodpovedajúco zoxidovalo.
Žiaľ, miniatúra bola namaľovaná na pergamen bez zodpovedajúcej úpravy podkladu. Jej časť sa časom ošúchala a odpadla. Práve poškodenie tvárovej časti, na ktorej presvitá pôvodný linkový náčrt, naznačuje zručnosť a zbehlosť miniátora, ktorý namaľoval priamo, s veľkou invenciou a toleranciou. Na miniatúre je vzhľadom na jej poškodenie zarážajúce, že v priestoroch nad rohmi vrchného okraja štítu, vymedzených dlhými a krátkymi perami, krídel anjela, zreteľné presvitá kresba. Z tejto plochy, ktorá by mala mať farbu neutrálneho tehlového pozadia, no má aj sivastú, budiac dojem oxidovaného striebra, presvitá množstvo liniek. Takých, ktoré ani pri veľkej tolerancii nemožno dať do súvisu s obsahom konečnej maľby.
Zatiaľ nevieme rekonštruovať pôvodnú kresbu v tomto priestore. Faktom však je, že tam bola pôvodne kresba nesúvisiaca s výslednou miniatúrou. Faktom je aj to, že je to priestor, kde mali byť pri rekonštruovaní anjela podľa zásad heraldiky prilby, klenoty a prikrývadlá. A nakoniec je faktom, že v tomto priestore ich má umiestnené ďalšia erbová listina pre Košice.
Ak aj nevezmeme do úvahy možnosť, že už v tejto listine boli na miniatúre pôvodne prilby, klenoty a prikrývadlá, a následne boli zatreté, ostáva skutočnosť, že Ladislav V. sa uspokojil s pridaním zlatej otvorenej koruny. Rozšíril možnosť použitia erbu aj na ľubovoľnú pečať a veci. V závere doplnili listinu o právo používania červeného vosku. Ako Žignumd, tak aj Ladislav V. neuviedli konkrétny dôvod vydania listiny, ak len zaň nepokladáme príslušné žiadosti mesta. Zásluhy mesta uviedli obaja všeobecne.
/Text: Dr.JOZEF KIRST Archív mesta Košice/
/© Foto: Marián Krlička/